„Rose,
otvor dvere!“ Kričal na mňa Matt. Ležala som na zemi a nemala
som náladu sa s nim rozprávať alebo niečo robiť.
„Chod
preč a daj mi pokoj!“ Povedala som a pozrela som sa na dlážku a
napadlo mi že už by som mohla aj upratať. On si sadol k mojim
dverám a ako typicky Matt začal ma presvedčiť.
„Čo
sa stalo medzi tebou a Williamom?“ Opýtal sa. O nie o ňom sa mi
naozaj nechcelo rozprávať, pripomínať si ako opieral tu
červenovlasku o stenu. Ešte viac sa týrať to nie.
„Ani
mi no nespomínaj!, Tak veľmi ma sklamal.“ Povedala som a oprela
som sa chrbtom o dvere. Pozrela som sa na seba a vyzerala som hrozne.
Smrdela som ako zmoknutý pes.
„Zomrela
mu žena a dcéra, tak si myslím že preto sa takto sprava.“ Mohol
vymyslieť aj niečo iné ako spomínať Helen.
„Ale
on mi povedal že som prostitútka.“ Povedala som ale na druhej
strane bolo ticho. Fajn odišiel si tak ťa zaujíma čo sa mi stalo.
„Matt,
si tam?“ Dala som mu ešte šancu aby to napravil ale on naozaj
odišiel. Moje telo si pýtalo svoje ako každé ráno. Išla som po
štyroch k chladničke ale keď som ju otvorila, zistila som že je
prázdna. Nevedela som či mam plakať alebo sa smiať. Buchla som
hlavou o ňu a išla som do sprchy. Obliekla som si čiste tričko a
nohavice. Matt sa znova objavil pri mojich dverách.
„Ešte
si si to nerozmyslela? Stále sa ľutuješ?“ Ozvalo sa spoza dverí.
Sadla som si k nim a oprela som sa o ne. Moje zmysli zaneprázdnila
vôňa čerstvej krvi a mäsa. Prilepila som sa na dvere a najradšej
by som po ňom skočila ale snažila som sa udržať.
„Ty
ješ?“ Opýtala som sa zvedavo.
„Áno,
nemal som raňajky, tak som si kúpil burger dáš si?“ Povedal
plnými ústami.
„Nie
nedám si ďakujem...Prečo cítim krv? Si zranený?“
„Nie,
niečo som ti priniesol ale dám ti až keď otvoríš dvere.“
„Od
Thompsona?“Povedala som a usmiala som sa.
„Jasne
že od neho...Tak čo otvoríš mi?“ Opýtal sa ma. Tak strašne
som bola hladná že som mu otvorila. Zobral si papierové vrecko do
jednej ruky a v druhej mal obrovsky burger ktorý prežuval. Ja som
si zobrala pohár kde bola ta vzácna tekutina. Sadli sme si na
pohovku. Moje ruky sa triasli ako alkoholikovi ktorý nepil niekoľko
dni. Moje abstinenčné príznaky prichádzali veľmi skoro. Napila
som sa a do žil sa mi vracala sila a eufória. Vtedy si vždy poviem
že je to lepšie ako sex.
„Ďakujem
Matt.“ Povedala som.
„Nemáš
za čo. Nechcem aby si to vzdala s nami.“ S nami? Ako to myslel? S
nim nemám problém s jediným s ktorým mam je ten arogantný
mutant.
„Ale
on ma sklamal.“
„A
ako?“
„Chcel
sa vyspať z tou červenovlasou prostitútkou.“ Povedala som. On sa
usmial.
„Tak
vieš my muži občas potrebujeme sa uvoľniť, vypustiť paru ako sa
hovorí, no a ty si mu to nedovolila, lebo všade si a všetko vidíš.“
Povedal ako by chcel obviniť mňa. Už som sa s nim o tom nechcela
ďalej rozprávať. Poobede sme išli za Jamesom aby nám ukázal
zbrane kore budeme použivať. Zaviedol nás do podzemia svojho
sídla. Všetko tam bolo biele a sterilne až ma to desilo. Otvoril
dvere a tam bol cely tím vedcov a výrobcov zbrani.
„Predstavujem
vám moderných lovcov upírov v 21 storočí.“ Povedal to tak s
noblesou a už iba tam chýbalo ta dááá. Neviem prečo ale nejak
som mu nedôveroval príliš. Všetko čo mi ukazoval, som nemala ani
tušenie ako použiť. Jedine s čim som vedela bojovať boli moje
ruky a meč, ktorý nosiť pod kabátom by bolo veľmi napadne.
Zastavila som sa pri stole plný hviezdíc ako na vianoční stromček.
Jednu som zobrala do ruky a bola dosť taška. Ani neviem ako
vyletela mi z ruky a rútila sa rovno na Jamesa. On sa uhol a ona sa
zaryla do steny.
„Páni
tak toto je sila.“ Povedala som z nadšením. On pribehol ku mne
nahnevane.
„Môžem
si tie hviezdičky zobrať?“ Opýtala som sa.
„To
nie sú hviezdičky ale strieborne hviezdice ktoré upíra rozpolia
na poli.“ Povedal a druhu mi zobral z ruky a položil naspäť na
stôl. Čo je taký, len som si vybrala zbraň.
„Pre
teba mam niečo iné.“ Povedal. Do ruky mi dal obyčajnú zbraň.
To si robí zo mňa srandu? To akože mam strieľať na mutantov a na
Grimov s touto miniatúrnou zbraňou? Zobrala som si ju ale môj zrak
upútalo ešte niečo a to vystreľovacie dýky na ruky. Opýtala som
sa ho či si ich môžem zobrať, keď súhlasil hneď som ich
strčila do tašky ktorú som mala prevesenu cez plece. Nasadli sme
do auta a išli sme domov. Vonku už bola tma a hmla. Matt preto
jazdil pomalšie a keď sme prechádzali okolo pobrežia, na kapotu
nám niečo buchlo.
„Čo
to do čerta je?“ Povedal nahnevane Matt ale v žiadnom prípade
nebrzdil. Vstrčila som hlavu z okna ale cez tu hmlu nebolo nič
vidieť. Keď nám to pazúrmi začalo trhať strechu, hneď sme
vedeli kto sú to. Na ruku som si nasadila dýky a chytila som
mutanta číslo jedna za ruku a odrezala som mu ju.
„Rose!“
Skríkol na mňa Matt cely od krvi a ja tiež. Usmiala som sa lebo
som v sebe zacítila adrenalín a radosť zároveň. Ozval sa rev ako
by nás prenasledovali dinosaurí.
„Chod
preč a nevracaj sa za mnou! Rozumieš?“ Rozkázala som mu.
„Nemôžem
ťa tu nechať.“ Povedal a chytil za ruky. Jeho tvar vyzerala
ustarostene ale ta moja ako si veselé. Neviem prečo som mala takú
radosť. Mutant číslo dva nám znova skočil na kapotu a chcel
pohryznúť Matta ale ja som mu bodla do krku to ho prinútilo
vytiahnuť hlavu. Dostala som sa na strechu a skočila som na neho.
Spadli sme do lesa a tam ma obkľúčili ešte dvaja takže bol
mutant číslo dva, tri a štyri. Zlietli hore a začali mávať
krídlami tak silno že sa dvíhalo lístie a konáre stromu zo zeme.
Kľačala som na kolene a počítala som ich pohyby krídlo hore a
dole keď boli dole schmatla som číslo štyri za krídla a otočila
som nim a vyradila číslo dva a tri. Stala som tam a čkala čo bude
ďalej. Zobrala som tu zbraň a namierila som. Zrazu ma z hora jeden
chytil za bundu a dvihol hore. Oproti sa rútil ďalší. Namierila
som a strelila som mu rovno do hlavy. Ta mu cela explodovala a on sa
zmenil na prach. Zostali ešte dvaja. Namierila som hore a strelila
som ale nezasiahla som ho. On ma niekam viedol, videla som ruiny
akého si hradu a tam ma pustil. Spadla som pred sochou netopierieho
mutanta. Postavila som sa a obzrela som sa dookola ani som nevedela
čo všetko sa skrýva v Greenhills. Číslo dva a štyri sa
postavili predo mnou a čakali čo urobím. Bolo to kto z koho.
Pripravila som si dýky a použila som svoju rýchlosť ktorú ma
učil Alex. Jedného som podrezala a rozsypal sa ale ten druhy sa mi
zahryzol do ramena ako silný buldog. Skríkla som od bolesť a padla
som na kolena on stále sal a čítal z mojej krvi takže vedel
všetko čo som zažila a hlavne čo videl bolo že Vivien je
tehotná. Bodla som ho do brucha a keď ma pustil, rýchlo som sa
otočila a odrezala som mu hlavu. Ale stále som mala zvláštny
pocit. Zrazu som pocítila prudký naraz a bolesť zo zadu. Videla
som iba hrot meča.
„Uži
si striebro ty úbožiačka.“ Zašepkal mi známi hlas.
„Stále
útočíš zo zadu ako potkan,“ vybrala som si meč z chrbta a ona
sa postavila predo mňa. Znova čierne dlhé šaty s rozparkom na
boku až hore k stehnám. Červený rúž a čierne vlasy dlhé až
po pas.
„Vyzeráš
ako by si prišla z Gothic party.“ Povedala som s úsmevom.
„Prestaneš
sa usmievať ak ti poviem že tvoje dni sú spočítané a tvoji
priatelia nemajú šancu prežiť ak povstane Darkness.“ Povedala s
vážnym výrazom.
„Chceš
mi oznámiť ešte niečo lebo ja by som rada išla domov a ty sa
môžeš vrátiť na tu Gothic party“ Rada som do nej tak
podpichla. Ona pristúpila ku mne a pousmiala sa. Vyzerala spokojne
lebo si sebou bola istá ale to nevedela že aj ja. Ona sa pohla a ja
som ju bodla do brucha ani neviem ako sa mi to podarilo ale jej
horúca krv sa mi liala po mojej ruke. Pozrela sa na mňa s bolesťou
v tvári.
„Darkness
ťa dostane.“ Povedala a jej telo sa začalo rozsypávať. Darkness
ťa dostane. Čo tým myslela? Nechápala som tomu. Obzrela som si to
tam a vyzeralo to tak, že je to chrám mutantov. Všade boli ich
podobizne a sochy. Zavolala som Mattovi a on po mňa prišiel.
„Bal
som sa o teba.“ Objal ma a pobozkal na líce.
„Upokoj
sa mam zle správy a jednu dobru.“
„Fu
ha...Povedz najskôr tu dobru.“
„Mamba
je mŕtva ale mam pocit že Darkness o nás už vie,“ Dvihol
obočie.
„To
už si povedala tu zlu správu?“ Do širokú som sa usmiala a
nasadli sme do auta.
„Ja
som ti povedala tu dobru a zlu zároveň.“ Povedala som. Zastavil
pred mojim domom.
„V
dome mame málu party, chcel by som aby si prišla.“
„Matt,
pozri sa na mňa...Bola som pohryznuta a prebodnutá.“ Povedala som
a ukázala som na seba.
„No
a? To je ako výhovorka že tam nechceš ísť?“
„Tak
dobre, dám sa do poriadku a prídem,“ Zatvorila som dvere za
sebou. Dala som si horúcu sprchu a upravila som sa. Obliekla som si
hnede krátke šaty a obula som si vysoké podpätky. Vlasy som si
umyla a vyfénovala a iba tak som si ich nechala spustené. Vošla
som dnu k Mattovi a on mi hneď do ruky dal pohárik s vodkou.
„Ja
nepijem už.“ Povedala som on sa usmial.
„No
tak Rose si na party a dnes si zažila veľa adrenalínu.“ On do
seba šupol hneď naraz dva. No tak čo no dám si aj ja a uvoľním
sa trochu. Šupla som do seba najskôr jeden potom druhy a tretí a
štvrtý a takto to pokračovalo až kým môj mozog nezatienil
alkohol. Sedela som na pohovke a všetko bolo také iné keď som sa
pozerala na ľudí. Začala hrať dobra pesnička tak som sa
postavila a začala som hýbať bokmi. Ostatný muži čo tam boli
tak ma začali povzbudzovať. Jeden z nich ma chytil za boky a vlnil
sa so mnou. Bola som úplne mimo a inom svete opojená alkoholom.
Zrazu ho niekto poklepal po pleci a on sa otočil, dostal ranu do
tvare a spadol na zem. Ruky som si položila na ústa a stal tam
William. Bol nahnevaní. Zobral ma za ruku a viedol von.
„Pusti
ma!“ Čo to malo znamenať? Tak on mohol opierať červenovlasú o
stenu a so mnou nemôže ani nikto rozprávať to je nefér.
„Rose
ja ti nerozumiem, prečo to robíš? Opiješ sa potom sa necháš
obchytkávať.“ Obchytkávať? Je normálny? No tak po tom čo
urobil on ja som úplne neviniatko.
„Nič
som neurobila narozdiel od teba,“ Mávala som mu tam rukou on ma za
ňu chytil a stiahol k sebe.
„Nič
som s ňou nemal.“ Bože to je ale klamár ako by som ho nevidela.
„Všetko
som videla viem čo si s ňou robil?“
„Myslíš
si že som nevedel že tam si?“ No prosím, tak on vedel že som
tam a napriek tomu to robil. Vytrhla som sa mu z naručia a išla som
domov ale moje nohy ma neposlúchali a tak som sa trepala z jednej
strany na druhu. On išiel pomaly za mnou a keď som sa na neho
pozrela usmieval sa. Bola som už blízko domu ale nemohla som nájsť
kľúče. Hnusne kabelky. Sadla som si.
„Si
hnusný.“ Povedala som mu. On mi zobral kabelku a našiel kľúče.
Otvoril dvere a zobral ma na ruky a odniesol do vnútra. Položil ma
na pohovku a prikryl dekou.
„Chod
preč! Nechcem ťa tu,“ Zatvorila som oči. On ma pohladil po
vlasoch a pobozkal na čelo.
„Je
mi ľúto že som ti ublížil.“ Povedal a odišiel.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára