Leona Lewis - Run

8.kapitola...Upírski spolok.

Kate s Danielom odišla a ja som zostala sama v dome. Pustila som si romanticky smutný film a preplakala som ho skoro cely, keď mi na dvere zabúchal Matt. Otvorila som mu dvere a on tam ledva stal.

„Ty si opitý?“

„Tak trochu...Musíš ísť so mnou.“ Povedal a zobral ma za ruku.

„Kam ma to ťaháš?“ Kričala som na neho, keď ma viedol iba v papučiach a pyžame von z domu. Zastavili sme sa pri dome Vivien jeho snúbenice.

„Musíš jej vysvetliť že medzi nami nič nie je.“ Povedal a začal jej búchať na dvere. Samozrejme neotvorila z vnútra bolo počuť iba nech vypadne a neukazuje sa.

„Otvor dvere!“ Kričal.

„Matt to nemá zmysel ona ti neotvorí. Pod pôjdeme si niekam sadnúť a náš smútok zapijeme.“ Povedala som a keď sme už odchádzali, ona dvere otvorila a začala do nás hádzať vajcia. Musela som sa smiať lebo ma tato situácia veľmi pobavila aj keď Matt bol z toho nešťastní. Nakoniec sme išli ku mne a tam sme to roztočili naplno.

„Rose, s tebou sa dá tak užasne uvoľniť. Prečo ona to nedokáže.“ Povedal a zasunul mi vlasy za ucho.

„Povedal si jej to? Ako ste sa spoznali.“ Opýtala som sa.

„Jej rodičia sa tu nasťahovali. Chodili sme spolu na strednú.“ Povedal a na tvári sa mu objavil úsmev.

„Mysli si že my dvaja niečo spolu mame?“

„Áno a ja nechápem prečo a kto jej to povedal. Prišiel som domov a ona na mňa vyvalila hneď.“

„Vieš že alkohol nerieši problémy?“ Povedala som. On sa zasmial.

„To viem...“ Povedal. Keď sme už boli opojení tak že naše mysli ovládala vodka, zdalo sa nám že sme opustení a slobodný. Začal ma bozkávať a ďalej už nie je nič iba tma. Ráno som sa prebrala na posteli a prisahala som si, že už sa alkoholu ani nedotknem. Posadila som sa a vedľa ležal Matt bez trička a ja tiež. Zobudila som ho a prikryla som sa dekou.

„Čo sa stalo?“

„Ja neviem...“

„Ja len dúfam že sa nestalo nič...Vieš čo mam na mysli?“

„Ja neviem.“

„Vieš povedať aj niečo iné ako ja neviem?“ Opýtal sa ma. Marne som hľadala v mysli čo i len záblesk spomienky na včerajšiu noc ale nič. Aby ešte nestačilo na dvere zazvonil zvonček. Obliekol si tričko a ja župan. Utekali sme obaja k dverám. Otvorila som a stal tam William.

„Tak ja už pôjdem.“ Povedal a rýchlo sa vyparil. William vošiel dnu a vybral mi škrupinu z vlasov.

„Matt tu spal?“ Opýtal sa ma. Cela obývacia miestnosť bola hore nohami.

„Mali sme tu málu party.“

„Malú?...Koľko vás tu bolo?“

„Iba ja a Matt.“ Povedala som a uvarila som kávu on pristúpil ku mne a prstom mi pozrel pod župan. Rýchlo som sa zakryla.

„Prečo si prišiel.“

„Chcel som ta vidieť... Ty si s nim spala?“

„Nie...“

„Tak prečo si nahá?“

„Povedal si že my dvaja nemôžeme byt spolu, tak prečo ťa zaujíma čo ja robím.“

„Mohla by si sa ísť dát do poriadku a potom sa budeme rozprávať.“ Povedal a odprevadil do kúpeľne. Keď som sa vrátila ako nova, on mi stihol upratať. Sadli sme si von na terasu. Aj keď sa vám môže zdať že čítanie z krvi je iba fikcia a vidieť to môžete iba vo filme, bola to skutočná pravda ale nedokázal to každý upír ako by sa mohlo zdať. Musel to byt starší a mutant. To sa mi zišlo teraz, keď som si nepamätala čo sa stalo medzi mnou a Mattom. Willam by to mohol vidieť ale riskovala by som to že by ma zabil, ak by videl že sa niečo naozaj stalo.

„Tak si mi neodpovedal prečo si za mnou prišiel?“

„Myslel som si že dokážem byť bez teba ale nemôžem pretože stále na teba myslím.“

„To je pekne ale to že si ženatý a tvoja žena sa rozhodla že to s tebou skúsi odznova. Na tom to nič nemení.“ Povedala som a išla som do domu. On vošiel dnu za mnou a objal okolo pása a otočil si ma k sebe. Pozrel sa na mňa a pobozkal ma. Pohladila som ho a bozk som mu opätovala. Stále som musela myslieť na Matta a tak som sa ho to opýtať.

„Mohol by si sa pozrieť či sa niečo medzi mnou a Mattom stalo?“

„Nie Rose...Ak to uvidím a ty si s nim naozaj niečo mala tak to budem mať v hlave cely deň.“

„Prosím Matt si určite trieska hlavu o stenu.“ Povedala som on sa netváril nadšene ale potom chytil ma okolo krku trochu ma sklonil a mal sa zahryznúť ale neurobil to.

„Ja nemôžem...Nemala si to urobiť a teraz by si nemala problém.“

„No jasne ale stalo sa to a tak už nie je cesty späť a ja potrebujem tvoju pomoc.“ Povedala som.

„Ty ma privádzaš do šialenstva.“ Povedal.

„Urob to už.“ Skríkla som on ma schmatol a urobil to. Krv sa mi rozliala po krku a po pleci. Potom sa na mňa pozrel a ja som mala obavu.

„Čo si videl?“ Opýtala som sa.

„Odpadli ste skôr než ste stihli niečo urobiť. Ale to neznamená že ste to nechceli obaja a že ste sa nebozkávali. On sa ta dotýkal Rose.“ Povedal. Odľahlo mi že sa nič nestalo.

„Boli sme obaja mimo, on Vivien miluje a ja zase teba.“ Povedala som.

„Ďalší Caldwell.“ Povedal a odišiel. Išla som do obchodu a začala som sa venovať aj iným veciam ako len nezmyselnému vzťahu. Poobede prišiel Matt.

„Ahoj, našiel som stopu k vražde Billyho Browna. Bol podrezaný a to tvojim nožom. Všetky dôkazy vedu k tebe. Je mi ľúto Rose ale musíš ísť so mnou.“ Nemohla som tomu uveriť. Predviedol ma na políciu a začal vypočúvať.

„Takých to nožov je veľa ako vieš že patri mne?“

„Tvoje otlačky...“ Povedal. Musela som sa zasmiať.

„Otlačky Rose Elizabeth Johnston 174 rokov mŕtvej. Ak by som chcela niekoho zabiť urobila by som to iným spôsobom a nie takto. Čo chceš urobiť Matt? Chceš ma zatknúť? Tak to urob a potom zistíš čoho som skutočne schopná.“ Povedala som a odišla. Bola som naozaj veľmi nahnevaná. Išla som k domu pri jazere, sadla som si na mólo. Rozmýšľala som prečo sa to všetko deje. Vrátila som sa domov a už som nechcela nanič myslieť. Ráno som išla pracovať ako vždy a dnu vošiel Peter poznala som ho zo slovenska. Nevedel že som upír. Objal ma a pobozkal.

„Ako si sa sem dostal?“ Opýtala som sa ho.

„Som v Londýne na služobnej ceste, tak som si povedal že ta prídem pozrieť lebo zajtra idem späť do Bratislavy.“

„To si môžeme zájsť na večeru.“ Povedala som. Večer som sa upravila a zobrala som si šaty tie najkrajšie čo som našla. Išli sme do reštaurácie tej najlepšej v meste.

„Dlho som ťa nevidel ako si sa mala?“

„Celkom fajn a teraz mam obchod a žijem pokojní život a ty?“

„Ja tiež firme sa darí a som spokojní.“ Povedal a to som už zazrela Williama s Mattom ako idú dnu. Keby som sa mohla vypariť tak by som to v tej chvíli urobila. Obaja sa zastavili pri našom stole.

„Prepáčte že vás vyrušujeme ale musíme hovoriť s Rose.“ Povedal Petrovi Matt.

„Samozrejme ale ani sme nedojedli.“ Povedal zmätene. Išla som s nimi von.

„Nemôžete ma nechať na pokoji aspoň na jeden deň?“

„Kto je to?“ Opýtal sa William.

„Nie, nie Will nie sme tu preto. Ak sa začnete hádať tak vás oboch zabijem. Rose potrebujem aby si išla s nami.“ Povedal Matt.

„S tebou už nikam neidem.“ Povedala som a vrátila som sa k Petrovi.

„Je nejaký problém.“

„Nie všetko je v poriadku.“ Povedala som s milým úsmevom. Pozrela som sa na okno a tam som videla ich dvoch ako sa tam dohadujú. Bola som z ných nervózna a vôbec som sa na neho nesústredila. Ospravedlniť som sa a išla som znova za nimi.

„Tak čo sa deje?“

„Billy Brown navštevoval jednu stránku, kde je skupina mladých ľudí ktorý sa venuju vampirísmu. Písal si tam s jedným dievčaťom ktorá sa volala Xenia a ty s Williamom zistite ako to vo vnútri spoločenstva je.“

„Nie...Ja som chcela dnes pokoj.“

„Musíme zistiť kto ho zabil a kto chce to na teba hodiť.“ Povedal William. Pozrela som sa na neho a vyzeral ako by prišiel z strednej školy.

„To sa mam aj ja prezliekať?“ Opýtala som sa. Oni sa iba na seba usmiali. Tušila som že to bude zase úlet. Nakoniec som musela Petra opustiť a rozlúčiť sa s nim a išli sme k Mattovi. Tam nás čakala Williamova dcéra Emma.

„Priniesla som ti šaty, sú to moje obľúbene a pomôžem ti sa upraviť, aby si vyzerala na sedemnásť.“ Povedala jedným dychom.

„Prečo tam nevezmete ju?“ Povedala som.

„No určite budem riskovať život svojej dcéry.“ Povedal. Už som ďalej neprotestovala a urobila zo mňa sedemnástku. Nasadli sme do auta a išli sme von z mesta do Wicfordu. Zatavili sme pred veľkým domom ktorý mal okna zadebnené a všade bola tma.

„Nemám z toho dobrý pocit.“

„Rose nezačínaj zas. Ty vždy keď povieš že, nemám dobrý pocit, tak sa niečo stane. Si čarodejnica alebo čo?“ Povedal Matt. Do ruky nám dal papiere, kde boli napísane naše mena a druh upíra.“

„Volám sa Amelia? Prečo nie Rose?“ Povedala som a William sa zasmial.

„Ty to máš ešte dobre, ja sa volám zabijak. Matt ty nie si príliš kreatívne.“

„A čo som mal vymyslieť oni sú tam blázny. Každý z vás bude mat v ušiach vysielačku takže sa budeme počuť navzájom. Málu kameru ma Will na košeli.“ Povedal inštrukcie a my sme vystúpili za auta.

„Ešte som zabudol napísať krátku esej a osobný názor na upírov. Mali by ste to zvládnuť aj samy ved budete hovoriť o sebe. Tu mate levanduľový masť ta vám pomôže skryť ten pach ak by tam boli ďalší ako vy. Zlomte väz deti moje“ Povedal Matt. Natreli sme sa a vošli sme za bránu. Pri dverách už čakal zástup mladých školákov. William sa otočil ku mne a chytil za ruky.

„Vyzeráš sexy...Páčiš sa mi.“ Povedal a pobozkal.

„Aj ty si fešák.“ Povedala som a v tom sa nám v ušiach ozval Matt.

„Ste naozaj sladký ale sústreďte sa na podozrivé osoby. Napríklad opýtajte sa či poznajú Xeniu.“ Rozkázal nám. Išla som teda k skupinke Gothic.

„Prepáčte ale poznáte dievča menom Xenia? Vraj bola v tomto spolku.“ Opýtala som sa. Pozreli sa na mňa s tými čiernim očami.

„Ona už tu nie je. Skončila.“ Povedal chlapec s modrými vlasmi.

„A čo sa s ňou stalo?“ Opýtal sa Will.

„To my nevieme.“ Odpovedal.

„A kto to vie?“ Opýtala som sa a otvorili sa dvere. Všetci vošli dnu. My sme išli ako poslední. Zabuchli sa dvere a my sme sa ocitli v predsieni. Bol to starý prázdny dom. Každý sa postavil do skupiniek iba my sme tam stali ako od macochy.

„Rose ty si nočný upír a Will ty patríš k hybridom.“ Kričal nám Matt do ucha. Len keby som v tej chvíli tušila kde je skupinka nočných upírov. On sa zaradil veľmi rýchlo lebo jeho skupina vyzerala ako z halloweenu ale čo ja?

„Aký si druh?“ Opýtalo sa ma celkom milé dievča.

„Nočný...“Odpovedala som. Ona ma stiahla k sebe. Prišiel muž oblečený cely v čiernom a oči mal zlatohnedé. To ma zmiatlo ale jedine čo som cítila bola ľudská krv. Nebol to upír nikto z ných nebol.

„Dlhé mesiace ste sa pripravovali na tuto noc. Som rad že každý z vás zvládol skúšku a mohol sa dostať až sem. Som najstarší upír na tejto zemi.“ Keď to povedal tak som sa usmiala. On pristúpil až ku mne.

„Je ti niečo smiešne?“ Opýtal sa ma.

„Nie...Ja to beriem naozaj vážne.“ Povedala som.

„Neviem že by som vás dvoch sem vybral.“ Povedal.

„No povedali ste že ste najstarší, tak už vám asi nefunguje pamäť tak ako by mala. Staroba to je svinstvo.“ Povedal William. On sa otočil k nemu.

„Zahrávaš sa zo svojim životom mladý muž.“ Povedal mu.

„Jasne...“ Povedal.

„Povez mi niečo o našom druhu. Prečo sa chceš stat jednou z nás.“ Opýtal sa ma.

„Tak kde by som len začala?...Upíri sú bytosti inteligentní aj keď poznám niektorých ktorý sú úplný magori a sú taky vznešení a nudní hlavne ty starší. Lovia nás už od pradávna, niektorý lovci sú tak otravný že vás prenasledujú aj na vašom rande, nedajú vám pokoj ani jeden deň.“ Povedala som. 

„Vedia milovať, skutočne tak ako ľudská bytosť nedokáže. Ak si vyberú ženu, chcú byt s nou celu večnosť.“ Povedal William a pozeral sa na mňa. Usmiala som sa a on tiež.

„To si nemyslím... Moje meno je Lucian a prevediem vás po svete temnoty a večného života. Nastal čas premení.“ Povedal a viedol nás zadným vchodom do lesa.

„Ak by sa niečo dialo tak zakročte.“ Povedal Matt. Chytila som Williama za ruku. Zastavili sme sa na čistinke pri splne. Postavili sme sa do kruhu ako pri nejakom rituále. Lucianus ako sa nazval sa postavil do stredu kruhu a doniesli živú kozu. Mala zaviazané nohy a hádzala zo sebou, ako by vedela čo sa chystajú s ňou urobiť. Zobral veľký nôž a podrezal ju. Hneď mi ta vôňa udrela do nosa. Ako sa jej to z krku lialo moja tvar sa menila. Každý pomaly pristupoval k nemu a on ho mazal krvou. Keď bol rad na nás, natrel mi krv na čelo a pozrel sa na mňa. Bolo vidieť že je vydesení ale pokračoval ďalej.

„Tak a teraz ste pripravený ísť medzi ľudí. Drknes vás žehná.“ Povedal a my sme sa rozišli.

„Mohli by sme sa tam vrátiť a doraziť tu krv.“ Povedala som a William sa usmial.

„To radšej nie. Ideme domov. Počúvaj Matt kam si nás to poslal? Ved to bola iba banda fanatikov.“

„Niečo mi tu nesedí. Stat sa muselo niečo.“ Povedal Matt. Keď už sme boli blízko auta, zaútočil na nás Lucian. V ruke držal nôž a snažil sa nás zraniť.

„Čo ste zač?“ Opýtal sa nás vydesené. Ruky sa mu triasli ako želé.

„Upokoj sa a chod domov.“ Povedal mu William. On si nedal povedať a rozmachol sa nožom na Williama. Ten sa rýchlo premiestnil a udrel ho do hlavy. Hneď stratil vedomie. Pribehol Matt a zobral ho na policajnú stanicu.

„To bola ale noc...Chcela by si sa vrátiť na strednú?“

„Samozrejme ale keby si tam bol ty.“

„Pozval by som ťa na rande, na ples a party.“ Povedal a chytil okolo pása.

„Ta dnešná mládež sa vôbec nebojí. Netušia s kým si píšu na internete a komu sa zdôverujú . Mútia im hlavy vecami ako je ten spolok.“

„To je tým že pozerajú tie hlúposti na  v televízii. Chcú zažívať rovnaké veci ,ako vidia v seriály, kde je upír a zamiluje sa do obyčajného dievčatá.“

„Ty si už videl taký seriál?“

„Ja? Nie to moja Emma. Blázni za takými to vecami. Stále snivá že nájde takého upíra ako je Stefan Salvatore.“

„No to ma podrž...Ty si sa nezamiloval do obyčajného dievčatá?“ Opýtala som sa on sa usmial a pozrel sa na mňa.

„Raz áno, a to som ju ani nezabil počas svadobnej noci.“

„Ty hovoríš o mne? Ja som už zabudla že som bola človek.“

   „Na to nikdy nezabúdaj, je dôležite aby si si pamätala že si bola obyčajným dievčatkom.“