16. Kapitola...Mamba

„Rose, otvor dvere!“ Kričal na mňa Matt. Ležala som na zemi a nemala som náladu sa s nim rozprávať alebo niečo robiť.

„Chod preč a daj mi pokoj!“ Povedala som a pozrela som sa na dlážku a napadlo mi že už by som mohla aj upratať. On si sadol k mojim dverám a ako typicky Matt začal ma presvedčiť.

„Čo sa stalo medzi tebou a Williamom?“ Opýtal sa. O nie o ňom sa mi naozaj nechcelo rozprávať, pripomínať si ako opieral tu červenovlasku o stenu. Ešte viac sa týrať to nie.

„Ani mi no nespomínaj!, Tak veľmi ma sklamal.“ Povedala som a oprela som sa chrbtom o dvere. Pozrela som sa na seba a vyzerala som hrozne. Smrdela som ako zmoknutý pes.

„Zomrela mu žena a dcéra, tak si myslím že preto sa takto sprava.“ Mohol vymyslieť aj niečo iné ako spomínať Helen.

„Ale on mi povedal že som prostitútka.“ Povedala som ale na druhej strane bolo ticho. Fajn odišiel si tak ťa zaujíma čo sa mi stalo.

„Matt, si tam?“ Dala som mu ešte šancu aby to napravil ale on naozaj odišiel. Moje telo si pýtalo svoje ako každé ráno. Išla som po štyroch k chladničke ale keď som ju otvorila, zistila som že je prázdna. Nevedela som či mam plakať alebo sa smiať. Buchla som hlavou o ňu a išla som do sprchy. Obliekla som si čiste tričko a nohavice. Matt sa znova objavil pri mojich dverách.

„Ešte si si to nerozmyslela? Stále sa ľutuješ?“ Ozvalo sa spoza dverí. Sadla som si k nim a oprela som sa o ne. Moje zmysli zaneprázdnila vôňa čerstvej krvi a mäsa. Prilepila som sa na dvere a najradšej by som po ňom skočila ale snažila som sa udržať.

„Ty ješ?“ Opýtala som sa zvedavo.

„Áno, nemal som raňajky, tak som si kúpil burger dáš si?“ Povedal plnými ústami.

„Nie nedám si ďakujem...Prečo cítim krv? Si zranený?“

„Nie, niečo som ti priniesol ale dám ti až keď otvoríš dvere.“

„Od Thompsona?“Povedala som a usmiala som sa.

„Jasne že od neho...Tak čo otvoríš mi?“ Opýtal sa ma. Tak strašne som bola hladná že som mu otvorila. Zobral si papierové vrecko do jednej ruky a v druhej mal obrovsky burger ktorý prežuval. Ja som si zobrala pohár kde bola ta vzácna tekutina. Sadli sme si na pohovku. Moje ruky sa triasli ako alkoholikovi ktorý nepil niekoľko dni. Moje abstinenčné príznaky prichádzali veľmi skoro. Napila som sa a do žil sa mi vracala sila a eufória. Vtedy si vždy poviem že je to lepšie ako sex.

„Ďakujem Matt.“ Povedala som.

„Nemáš za čo. Nechcem aby si to vzdala s nami.“ S nami? Ako to myslel? S nim nemám problém s jediným s ktorým mam je ten arogantný mutant.

„Ale on ma sklamal.“

„A ako?“

„Chcel sa vyspať z tou červenovlasou prostitútkou.“ Povedala som. On sa usmial.

„Tak vieš my muži občas potrebujeme sa uvoľniť, vypustiť paru ako sa hovorí, no a ty si mu to nedovolila, lebo všade si a všetko vidíš.“ Povedal ako by chcel obviniť mňa. Už som sa s nim o tom nechcela ďalej rozprávať. Poobede sme išli za Jamesom aby nám ukázal zbrane kore budeme použivať. Zaviedol nás do podzemia svojho sídla. Všetko tam bolo biele a sterilne až ma to desilo. Otvoril dvere a tam bol cely tím vedcov a výrobcov zbrani.

„Predstavujem vám moderných lovcov upírov v 21 storočí.“ Povedal to tak s noblesou a už iba tam chýbalo ta dááá. Neviem prečo ale nejak som mu nedôveroval príliš. Všetko čo mi ukazoval, som nemala ani tušenie ako použiť. Jedine s čim som vedela bojovať boli moje ruky a meč, ktorý nosiť pod kabátom by bolo veľmi napadne. Zastavila som sa pri stole plný hviezdíc ako na vianoční stromček. Jednu som zobrala do ruky a bola dosť taška. Ani neviem ako vyletela mi z ruky a rútila sa rovno na Jamesa. On sa uhol a ona sa zaryla do steny.

„Páni tak toto je sila.“ Povedala som z nadšením. On pribehol ku mne nahnevane.

„Môžem si tie hviezdičky zobrať?“ Opýtala som sa.

„To nie sú hviezdičky ale strieborne hviezdice ktoré upíra rozpolia na poli.“ Povedal a druhu mi zobral z ruky a položil naspäť na stôl. Čo je taký, len som si vybrala zbraň.

„Pre teba mam niečo iné.“ Povedal. Do ruky mi dal obyčajnú zbraň. To si robí zo mňa srandu? To akože mam strieľať na mutantov a na Grimov s touto miniatúrnou zbraňou? Zobrala som si ju ale môj zrak upútalo ešte niečo a to vystreľovacie dýky na ruky. Opýtala som sa ho či si ich môžem zobrať, keď súhlasil hneď som ich strčila do tašky ktorú som mala prevesenu cez plece. Nasadli sme do auta a išli sme domov. Vonku už bola tma a hmla. Matt preto jazdil pomalšie a keď sme prechádzali okolo pobrežia, na kapotu nám niečo buchlo.

„Čo to do čerta je?“ Povedal nahnevane Matt ale v žiadnom prípade nebrzdil. Vstrčila som hlavu z okna ale cez tu hmlu nebolo nič vidieť. Keď nám to pazúrmi začalo trhať strechu, hneď sme vedeli kto sú to. Na ruku som si nasadila dýky a chytila som mutanta číslo jedna za ruku a odrezala som mu ju.

„Rose!“ Skríkol na mňa Matt cely od krvi a ja tiež. Usmiala som sa lebo som v sebe zacítila adrenalín a radosť zároveň. Ozval sa rev ako by nás prenasledovali dinosaurí.

„Chod preč a nevracaj sa za mnou! Rozumieš?“ Rozkázala som mu.

„Nemôžem ťa tu nechať.“ Povedal a chytil za ruky. Jeho tvar vyzerala ustarostene ale ta moja ako si veselé. Neviem prečo som mala takú radosť. Mutant číslo dva nám znova skočil na kapotu a chcel pohryznúť Matta ale ja som mu bodla do krku to ho prinútilo vytiahnuť hlavu. Dostala som sa na strechu a skočila som na neho. Spadli sme do lesa a tam ma obkľúčili ešte dvaja takže bol mutant číslo dva, tri a štyri. Zlietli hore a začali mávať krídlami tak silno že sa dvíhalo lístie a konáre stromu zo zeme. Kľačala som na kolene a počítala som ich pohyby krídlo hore a dole keď boli dole schmatla som číslo štyri za krídla a otočila som nim a vyradila číslo dva a tri. Stala som tam a čkala čo bude ďalej. Zobrala som tu zbraň a namierila som. Zrazu ma z hora jeden chytil za bundu a dvihol hore. Oproti sa rútil ďalší. Namierila som a strelila som mu rovno do hlavy. Ta mu cela explodovala a on sa zmenil na prach. Zostali ešte dvaja. Namierila som hore a strelila som ale nezasiahla som ho. On ma niekam viedol, videla som ruiny akého si hradu a tam ma pustil. Spadla som pred sochou netopierieho mutanta. Postavila som sa a obzrela som sa dookola ani som nevedela čo všetko sa skrýva v Greenhills. Číslo dva a štyri sa postavili predo mnou a čakali čo urobím. Bolo to kto z koho. Pripravila som si dýky a použila som svoju rýchlosť ktorú ma učil Alex. Jedného som podrezala a rozsypal sa ale ten druhy sa mi zahryzol do ramena ako silný buldog. Skríkla som od bolesť a padla som na kolena on stále sal a čítal z mojej krvi takže vedel všetko čo som zažila a hlavne čo videl bolo že Vivien je tehotná. Bodla som ho do brucha a keď ma pustil, rýchlo som sa otočila a odrezala som mu hlavu. Ale stále som mala zvláštny pocit. Zrazu som pocítila prudký naraz a bolesť zo zadu. Videla som iba hrot meča.

„Uži si striebro ty úbožiačka.“ Zašepkal mi známi hlas.

„Stále útočíš zo zadu ako potkan,“ vybrala som si meč z chrbta a ona sa postavila predo mňa. Znova čierne dlhé šaty s rozparkom na boku až hore k stehnám. Červený rúž a čierne vlasy dlhé až po pas.

„Vyzeráš ako by si prišla z Gothic party.“ Povedala som s úsmevom.

„Prestaneš sa usmievať ak ti poviem že tvoje dni sú spočítané a tvoji priatelia nemajú šancu prežiť ak povstane Darkness.“ Povedala s vážnym výrazom.

„Chceš mi oznámiť ešte niečo lebo ja by som rada išla domov a ty sa môžeš vrátiť na tu Gothic party“ Rada som do nej tak podpichla. Ona pristúpila ku mne a pousmiala sa. Vyzerala spokojne lebo si sebou bola istá ale to nevedela že aj ja. Ona sa pohla a ja som ju bodla do brucha ani neviem ako sa mi to podarilo ale jej horúca krv sa mi liala po mojej ruke. Pozrela sa na mňa s bolesťou v tvári.

„Darkness ťa dostane.“ Povedala a jej telo sa začalo rozsypávať. Darkness ťa dostane. Čo tým myslela? Nechápala som tomu. Obzrela som si to tam a vyzeralo to tak, že je to chrám mutantov. Všade boli ich podobizne a sochy. Zavolala som Mattovi a on po mňa prišiel.

„Bal som sa o teba.“ Objal ma a pobozkal na líce.

„Upokoj sa mam zle správy a jednu dobru.“

„Fu ha...Povedz najskôr tu dobru.“

„Mamba je mŕtva ale mam pocit že Darkness o nás už vie,“ Dvihol obočie.

„To už si povedala tu zlu správu?“ Do širokú som sa usmiala a nasadli sme do auta.

„Ja som ti povedala tu dobru a zlu zároveň.“ Povedala som. Zastavil pred mojim domom.

„V dome mame málu party, chcel by som aby si prišla.“

„Matt, pozri sa na mňa...Bola som pohryznuta a prebodnutá.“ Povedala som a ukázala som na seba.

„No a? To je ako výhovorka že tam nechceš ísť?“

„Tak dobre, dám sa do poriadku a prídem,“ Zatvorila som dvere za sebou. Dala som si horúcu sprchu a upravila som sa. Obliekla som si hnede krátke šaty a obula som si vysoké podpätky. Vlasy som si umyla a vyfénovala a iba tak som si ich nechala spustené. Vošla som dnu k Mattovi a on mi hneď do ruky dal pohárik s vodkou.

„Ja nepijem už.“ Povedala som on sa usmial.

„No tak Rose si na party a dnes si zažila veľa adrenalínu.“ On do seba šupol hneď naraz dva. No tak čo no dám si aj ja a uvoľním sa trochu. Šupla som do seba najskôr jeden potom druhy a tretí a štvrtý a takto to pokračovalo až kým môj mozog nezatienil alkohol. Sedela som na pohovke a všetko bolo také iné keď som sa pozerala na ľudí. Začala hrať dobra pesnička tak som sa postavila a začala som hýbať bokmi. Ostatný muži čo tam boli tak ma začali povzbudzovať. Jeden z nich ma chytil za boky a vlnil sa so mnou. Bola som úplne mimo a inom svete opojená alkoholom. Zrazu ho niekto poklepal po pleci a on sa otočil, dostal ranu do tvare a spadol na zem. Ruky som si položila na ústa a stal tam William. Bol nahnevaní. Zobral ma za ruku a viedol von.

„Pusti ma!“ Čo to malo znamenať? Tak on mohol opierať červenovlasú o stenu a so mnou nemôže ani nikto rozprávať to je nefér.

„Rose ja ti nerozumiem, prečo to robíš? Opiješ sa potom sa necháš obchytkávať.“ Obchytkávať? Je normálny? No tak po tom čo urobil on ja som úplne neviniatko.

„Nič som neurobila narozdiel od teba,“ Mávala som mu tam rukou on ma za ňu chytil a stiahol k sebe.

„Nič som s ňou nemal.“ Bože to je ale klamár ako by som ho nevidela.

„Všetko som videla viem čo si s ňou robil?“

„Myslíš si že som nevedel že tam si?“ No prosím, tak on vedel že som tam a napriek tomu to robil. Vytrhla som sa mu z naručia a išla som domov ale moje nohy ma neposlúchali a tak som sa trepala z jednej strany na druhu. On išiel pomaly za mnou a keď som sa na neho pozrela usmieval sa. Bola som už blízko domu ale nemohla som nájsť kľúče. Hnusne kabelky. Sadla som si.

„Si hnusný.“ Povedala som mu. On mi zobral kabelku a našiel kľúče. Otvoril dvere a zobral ma na ruky a odniesol do vnútra. Položil ma na pohovku a prikryl dekou.

„Chod preč! Nechcem ťa tu,“ Zatvorila som oči. On ma pohladil po vlasoch a pobozkal na čelo.

„Je mi ľúto že som ti ublížil.“ Povedal a odišiel.

2. Kapitola...Noc premení.

Greenhills 1841/ Londýn

Sedela som pri večeri a pozorovala ho ako sa snaží jesť ľudskú stravu aj keď mu nechuti.

„Nemusíte stolovať iba kvôli mne.“ Povedala som. On sa na mňa pozrel.

„Toho mäsa ste sa ani nedotkli...Vám nechuti?“ Opýtal sa ma. Mala som už všetkého dosť a aj jeho. Za celý ten čas ma držal pri, sebe bola som iba na pohrebe svojho otca a to po jeho boku. Mohla som sa pohybovať iba po zámku alebo po okolí.

„Ja nechcem jesť...Chcem isť do mesta.“ Povedala som. On sa nahneval.

„Už som vám povedal že je to nebezpečne. Žijete so mnou a lovci si budu myslieť že ste ako ja.

„Radšej budem mŕtva ako s vami.“ Povedala som a išla som od stola. On ma zdrapil za lakeť.

„Správate sa ako rozmaznane dieťa. Stále mi nedokážete odpustiť ani po tak dlhom čase?“

„Môžete sa snažiť ako len chcete, stolovať každý večer, nosiť mi kvety a dráhe šperky aj tak vás nenávidím.“ Povedala som a on zostal stať a nepovedal ani slovo. To čo som mu povedala bolo krute ale nedával mi na vyber. Keby mi dal viac voľnosti, kto vie možno by to bolo inak. Zavrela som sa do svojej komnaty a už som sa s nim nerozprávala. Keďže som večeru nezjedla, hlad ma vyhnal v noci z postele. Vybrala som sa do kuchyne tam som stretla Victora, ktorý pil slúžke z ruky krv. Keď ma zbadal, hneď ju pustil.

„Ospravedlňujem sa nechcela som rušiť,“ On ju pustil a pristúpil ku mne.

„Hrdosť sa nevypláca však?“

„Nájde sa tu niečo pre mňa?“ Opýtala som sa ho. On sa zasmial a do ruky mi dal jablko.

„Ďakujem...“ Povedala som.

„Nemala by si byť tak tvrdá. Ja viem že ti ublížil ale snaží sa to napraviť.“Povedal.

Ráno som sa pozrela z okna a on sa lúčil s bratom ktorý odchádzal preč z mesta. Obliekla som sa a išla som dole do predsiene.

„Dobre ráno Rose...Chcel by som vám niečo ukázať.“ Povedal a zobral ma za ruku. Zaviedol ma do záhrady kde kedysi bola pustina ale teraz, záhon červených ruži.

„To je nádhera...“Povedala som a po prvý krát, som sa na neho usmiala.

„čo mám urobiť aby sa váš vzťah ku mne zmenil?“ Opýtal sa ma.

„Mohli by sme začať najskôr svadbou.“ Navrhla som. On ma pohladil po tvári.

„Uvedomujete si že ak sa vezmeme, budeme v spoločnej komnate každú noc.“

„Ja viem...“ Povedala som a pobozkala som ho na líce. Neboli to ruže čo ma presvedčili ale to ako sa ku mne správal aj keď som ho odmietala. Svadba bola rýchla ale ako z rozprávky. Po celu tu dobu sa ma ani nedotkol. Spala som sama vo svojej komnate ale teraz som mala za povinnosť, sním zdieľať spoločnú postel. Vošiel dnu a ja som si vyzliekla šaty. On sa postavil za mňa a rozšnuroval korzet. Vyzliekla som si ich a zostala som iba v nočnej košeli. Bola som tak nervózna a on tiež. Stali sme pred sebou a pozeral sa na mňa.

„Ja neviem čo mam robiť.“ Povedala som tichým hlasom. Jemne ma pohladil po krku a ramene. Priblížil sa ku mne a jemne sa svojimi permy dotkol tých mojich. Bolo to také nežne že som tužila viac po vzrušujúcejšom bozku.

Odhrnul mi vlasy a pobozkal na krk. Usmiala som sa a vydýchla si. Vedela som čoho je schopný aké zviera v sebe ukrýva. Ale teraz bol opatrný.

„Tak dlho som čakal na tuto chvíľu,“ Položila som mu prst na pery a potom som ho pobozkala. Bola to čarovná svadobná noc. Ráno som sa zobudila a on pri mne už neležal. Pozrela som sa s balkónu a zbadala som ho ako pobehuje po dvore a hovorí slúžke nech natrhá kvety pre mňa. Zišla som dole k nemu.

„Nie Rose...Chcel som ťa prekvapiť, ešte si mala spať.“ Povedal a bol tak šťastný že som sa musela usmievať tiež. Pobozkal ma a dal kyticu ruži.

„Mohla by som zájsť na hrob svojho otca.“ Odvážne som sa opýtala. Netváril sa nadšene.

„Neviem či je to dobrý nápad. Pôjde s tebou Johan.“ Povedal.

„Chcela by som ísť sama? Prosím. Dám si pozor sľubujem.“ Povedala som a pohladila po tvári.

„Odvezie ťa do mesta a potom po teba príde. Robím to iba preto aby si si nemyslela že si tu väznená. Ak ti budu chcieť ublížiť, ja ti nepomôžem.“

„Ďakujem...“ Povedala som a utekala som sa pripraviť. Otcovi som priniesla kvety a povedala som mu všetko čo som mala na srdci.

„Myslím si že si mi vybral dobre a ja som šťastná tak ako si povedal. Stará sa o mňa a nikdy by mi neublížil, myslím si že moje srdce naplnil láskou.“ Povedala som a položila som kvety na hrob.

Prešla som sa ešte po meste a zrazu ma James stiahol do uličky. Držal ma za boky a oprel o múr.

„Čo to robíš? Pustí ma.“ Bránila som sa.

„Si to ešte ty alebo si taká ako on?“

„Nie som upír ak na to myslíš. Mal by si to vedieť ak si lovec.“

„Ja ťa stále milujem, nevracaj sa späť k nemu prosím Rose.“ Povedal a pobozkal ma. Jedine na čo som v tej chvíli myslela, bolo že nás videl môj už manžel a zabije mňa aj jeho.

„Zabudni na mňa...Ja ho neopustím.“ Povedala som a utekala som preč.

Keď som dorazila domov, on už na mňa čakal. Pozdravila som ho a pobozkala a to som robiť nemala. Chytil ma za krk a pozrel sa na mňa nahnevaným pohľadom.

„Na to si chcela ísť do mesta aby si sa s nim bozkávala a robila neviem čo?“ Povedal a pustil ma.

„Ja som to nechcela prisahám.“ Povedala som ale v jeho predstavách to vyzeralo asi inak.

„Ja už nevládzem Rose...Som hlupák keď som si myslel že by si ma mohla niekedy milovať,“ Rozbehol sa preč a popri ceste ho zastavila slúžka, že večera je už na stole a on ju schmatol a zabil.

„Nie ...Prečo to robíš?“ Skríkla som.

„Máš ju na svedomí...“ Povedal a buchol s dvermi.

Dlhu dobu sa nevracal domov a ja som začala mať strach. Nemohla som zaspať tak som sa išla pozrieť či sa už vrátil . Všade bolo ticho a prázdno. V krbu horel oheň a tak som sa rozhodla že sa trošku ohrejem. Prehodila som cez seba dlhu šálu a postavila som sa k nemu bližšie. Zacítila som že za mnou niekto stoji.

„Už som sa bála že sa nevrátiš.“ Povedala som a až potom som sa otočila. Stal tam James.

„Môžeš sa báť ďalej, on sa nevráti.“ Povedal.

„Čo si mu urobil?“ Opýtala som sa ho ale on mi neodpovedal. Tak ako predtým som si nevedela predstaviť žiť s nim, tak teraz som nevedela ako budem bez neho. James nastrčil ruku ku mne.

„Pod so mnou budeš voľna.“ Povedal. Tak dlho som čakala na tuto chvíľu a teraz keď to prišlo, nevedela som čo mam robiť. Williamovi by to zlomilo srdce keby som ho opustila a to som už nechcela. Pozrela som na jeho ruku a chcela som mu podať tu moju ale potom som ju stiahla späť.

„Si nim úplne poblúznenia...Určite na teba použil nejaké svoje schopnosti.“ Povedal a chytil ma za ramena.

„Dám ti jednu otázku James. Ak by som teraz bola Upír, stále by si ma chcel a miloval?“ Opýtala som sa. On odstúpil na stranu a otočil sa mi chrbtom. Chvíľu bol ticho a potom sa znova otočil ku mne.

„Ale ty nie si upír...Si stále moja sládka Rose.“ Povedal a to ma presvedčilo o tom že ak by som nebola taká akú ma chce on, inú by ma neprijal.

„Ale čo ak by som bola? Ja chcem počuť odpoveď.“ Naliehala som aj keď som tušila čo povie.

„Ja som lovec, ja ich zabíjam nie milujem.“ Povedal a v tej chvíli som mala jasno.

„Odíď James a už sa nikdy nevracaj...Ja patrím inému mužovi a budem stať pri ňom.“ Povedala som.

„Ak nebudeš moja tak ani jeho.“ Povedal a silno ma objal. Potom som už iba pocítila silnú bolesť a keď ma pustil moja nočná košeľa bola od krvi. Položil ma na pohovku.

„Mohli sme byť spolu tak šťastný Rose.“ Zašepkal mi do ucha a pobozkal ma na čelo. Odišiel a ja som tam zostala sama. Keď som si predstavovala svoju smrť, tak som sa videla ako starena. Ležím na posteli a okolo mňa vnúčatá a moje deti. To že vykrvácam to mi ani nenapadlo. Keď sa objavil William, tak som ani nevedela či je to skutočnosť alebo iba moja predstava.

„Rose nie...“ Zvolal s bolesťou v hlase. Zdvihol ma a objal moje bezvládne studené telo. Plakal nad mojim krkom a ani ho nenapadlo zahryznúť sa.

„Urob to ...Napi sa viem že to chceš.“ Povedala som tichým hlasom. On sa na mňa pozrel.

„Ani nevieš čo odo mňa žiadaš“ Povedal.

„Chcem byť s tebou.“ Keď to počul, urobil to a okúsil moju krv po ktorej tužil od prvej chvíle.

Jeden mi život vzal a ten druhy mi ho dal. Čakal ma temný a večný život plný krvi a utrpenia. Už som to nebola ja ale zabijacké monštrum, v ľudí som nevidela to čo predtým iba potravu. Mestom Greenhills nastali zvláštne úmrtia ktoré si ľudia nevedeli vysvetliť. Lovcov bolo čoraz viac a upírov dvakrát toľko. Boli dva druhy netopieri mutant ktorý sa menili ako chcel a taký ako ja, ktorý mali silu a rýchlosti ale zabiť nás mohol drevený kôl do srdca, striebro a divoká ruža. Bol to kvet ktorý si ľudia čoraz viac sadili blízko svojich príbytkov. Na ochranu pred nami. Netušili že proti mutantom nemajú šancu, lebo nikto nevedel ani rodina Caldwell čo ich skutočnosti záhuby. Ani ja som to netušila aj keď som s jedným z nich žila. Po roku som zistila že aj keď sme boli obaja mŕtvy splodili sme nový život. Boli sme vo vojne a William aby ma ochránil, musel bojovať skoro každý deň aj noc. Už som prestala dúfať v pokoj a šťastie. Ráz keď sa vrátil domov, zbadal ma ako stojím v záhrade a sledujem východ slnka.

„Je ich stále viac...James sa nevzdá, aj niektorý upíri sa s nim spolčili.“ Povedal a pohladil po tvári.

„Poďme preč , niekam kde nás nenájdu.“ Povedala som a chytila za košeľu.

„Si pred pôrodom, nie je rozumne niekam ísť.“ Povedal a zobral ma za ruku. Išli sme do pracovne a ukázal mi aké si papiere.

„Tu je všetko Rose...Cela tvoja a nášho dieťatá budúcnosť. Ak sa mi niečo stane si zabezpečená na dosť dlho.“

„Ale ja nemôžem manipulovať s majetkom.“

„Teraz už áno. Všetko je tvoje aj majetok tvojho otca. Pôjdeš do Londýna a potom ešte ďalej. Sľub mi to“ Povedal a chytil ma za ruky.

„Ale tebe sa nič nestane...Si silný a nesmrteľní.“ Povedala som ale on mal pochybnosti.

Večer sa dieťa rozhodlo že príde na svet. Boli to ukrutne bolesti, ktoré nemali konca. Ležala som na posteli a kričala som pri každej kontrakcii. Brána sa zrútila a do zámku vošli obávaný lovci na čele s Jamesom. Videla som Williamov pohľad plný strachu a ľútosti. Pustil mi ruku a išiel ma znova brániť. Počula som iba výkriky a potom nastalo ticho a zámkom sa rozľahol detsky plač. Bol tak krásny, jeho modré oči sa mi navždy zaryli do pamäti.

„Vitaj na svete Jack...“ Povedala som a pobozkala na čelo. Privinula som si ho k sebe a dnu vošiel William.

„Musíš utiecť...“ Povedal a padol na zem, začal akoby kamenieť. Prišiel James a v ruke držal strieborný meč. Schmatol môjho syna a odtrhol ho z môjho naručia. Chcela som ho zachrániť ale zastavil ma divokou rúžov. Nemohla som sa k nim priblížiť.

„Ďalší potomok zla, dieťa diabla.“ Povedal. Z oči mi padali slzy bolesti matky.

„Nie...!“ Skríkla som a on mu odťal hlavu. Bezcitné a bez kúska ľudskosti. Keď sa priblížil ku mne a prešiel cez ochrany kruh, konala som ako šelma ktorej práve zabili mlada. Chytila som ho za hlavu a odhryzla som mu pol krku. Padol na zem cely zakrvavený a mne zostala iba ta trpkosť v ústach. Tela som dala do hrobky a ja som urobila to čo som sľúbila odišla som z mesta.  

1. Kapitola...Snúbenec.

Prebrala som sa v jaskynky a spoločnosť mi robil Matt. Otvoril oči a pozrel sa na mňa.

„Čo sa stalo?“ Opýtal sa ma a chytil sa za hlavu.

„Ja neviem, sme v zelenej hore a dosť ďaleko a vysoko od mesta.“ Povedala som. Postavili sme sa na okraj a výhľad to bol krásny ale my sme boli uväznení a nemali sme ani tušenie prečo.

„Kto by nás tu doniesol za tak krátky čas?“ Rozmýšľal nahlas.

„Jedine kto by to dokázal je mutant. Niečo sa chystá a my sme asi kľúč k tomu aby sa im to podarilo.“ Povedala som. Sadol si na zem a oprel sa.

„Máš krásne šaty? Ukradli ťa z večierka?“ Povedal a usmial.

„Myslím že áno ale mam okno. A teba asi z postele keď si v pyžame.“ Povedala som a sadla som si k nemu.

„Mohla by si sa ku mne pritúliť, aby sme sa zohriali navzájom.“ Povedal.

„Teba neprejdú tie vtipy ani v extrémnych prípadoch?“

„Nevidela si filmy kde sa vyzlečú a potom...“

„Matt, prestaň ja sa zohrievať nemusím som už mŕtva. .“ Zastavila som ho on ma zobral do svojho naručia.

„Strávime tu asi dosť času Rose, čo keby si mi o sebe niečo povedala, nemali sme priestor na spoznanie sa trocha bližšie.“ Povedal a pozrel sa na mňa.

„Aby si pochopil ako sa to všetko začalo, musíme sa vrátiť do minulosti.“ Povedala som on ma pohladil po ramene.

„Tak poďme...“ Povedal.

                                                         ******

                                                              

Greenhills 1838/Londýn

Na charitatívnom večierku som spoznala Jamesa Caldwella, do ktorého som sa zamilovala na prvý pohľad. Ale ten večer som neočarila iba jeho ale ešte istého Grófa Williama Carriveou. Bol rovnako šarmantný a mužný ako James ale nemal v sebe tu iskru ako on. Od tej chvíle sa môj život zmenil a to veľmi rýchlo. Obaja mi dvorili a každý po svojom. James bol romanticky a nežný, William bol násilný a vyhrážal sa. Sledoval ma všade na večierkoch aj plesoch. James ma pozval na svoje sídlo a išla som tam zo svojou pestúnkou Edwin. Jeho rodina nás privítali veľmi pohostinné a dali nám najkrajšiu izbu v dome. James ma zobral na pobrežie, bol to výhľad na more a skalí. Potom sme išli do záhrady kde mali altánok ale začalo pršať tak sme sa tam ukryli pred dažďom.

„To je typické Anglicko, prší vždy vtedy keď je to najmenej vhodne.“ Povedal James. Bola som cela premočená a on tiež. Zrazu nastalo zvláštne ticho, pozrel sa na mňa a pomalí sa približoval k mojim perám. Moje srdce sa mi rozbúchalo a pobozkala som ho. Chytil ma oboma rukami za pas a pritiahol k sebe. Objal ma a bola som šťastná že sa to stalo a prelomilo tu vážnosť medzi nami.

Pribehla som k pestúnke a objala som ju od radosti.

„čo sa stalo?“ Opýtala sa ma.

„Som zamilovaná...“ Povedala som. Ona sa usmiala a znova k sebe pritisla. Víkend bol užasni a strávila som s Jamesom krásne chvíle plne lásky. Vrátila som sa domov a nemohla som prestať na neho myslieť. William sa nevzdal a mala som pocit že je všade tam kde aj ja. V Noci som sa prebúdzala na to že v mojej izbe niekto je. Keď som sa pozrela z balkóna pod nim stal on. Bola som vydesená ale jednej noci som sa nahnevala a išla som k nemu. Kým som tam však prišla, on tam už nestal. Stala som uprostred noci vonku kde ma objala zima.

„Hľadáte mňa?“ Ozval sa za mojim chrbtom hlas.

„Prečo ma prenasledujete?“ Povedala som a mala obrovsky strach. Jeho ruka pomaly vkĺzla do mojej.

„Užívali ste si to s Jamesom na jeho sídle.“

„Odkiaľ to všetko viete.“ Opýtala som sa a on sa postavil priamo predo mňa.

„Rozprával som sa s vašim otcom a jemu by neprekážalo keby sme sa vzali.“ Povedal a pohladil po tvári.

„Ja s tým nikdy nebudem súhlasiť.“ Povedala som a odtiahla som sa. On ma chytil za ruku a pritiahol si ma k seba a silno objal. Snažila som sa brániť ale bolo to márne.

„Mali by ste sa vrátiť do svojej izby, je nebezpečne aby ste boli vonku o takom to čase.“ Povedal a odišiel mihnutím oka . Na druhy deň ráno som pri raňajkách s otcom ani neprehovorila.

„Ty sa na mňa hneváš? Vyzeráš smutne.“

„Ako si mohol súhlasiť s tým aby si ma vzal William?“ Povedala som nahnevane.

„On je vhodný pre teba. Vlastný niekoľko fabrík a je finančne zabezpečení.“

„Takže ide iba o peniaze? To čo ja cítim nič neznamená?“

„Rose dôležitá je tvoja budúcnosť nie to čo cítiš teraz. Ak by si ťa chcel James vziať, tak by bol on ten prvý ktorý by ma žiadal o tvoju ruku.“ Povedal a mal pravdu. Odišla som od stola s plačom. Išla som do záhrady , kde som sa cítila najlepšie. Bola som obklopená červenými ružami ktoré som mala veľmi rada. Edwina večer ako vždy ma pripravovala na spánok.

„čo sa stane ak sa vydám za Williama? Čo so mnou bude?“ Opýtala som sa. Ona sa na mňa pozrela ustarosteným pohľadom.

„Ach dievčatko moje...Budeš musieť rýchlo dospieť. Čakajú ta povinnosti ktoré nie sú ľahké, ja viem že tvoje srdce patri Jamesovi ale si prisľúbená inému a musíš to rešpektovať.“

„Ja to nechcem...Nemôžem sa vydať za toho arogantného a sebeckého muža.“

„Ale až také zle to nie je. Je to silný muž a veľmi pekný.“ Povedala ale ja som si nevedela ani predstaviť, život s nim.

Zrazu všetko nabralo rýchli spad. James ma navštívil par dni po zasnúbení. Keď ma zbadal hneď ma objal.

„Nemôžeš to urobiť a opustiť ma, milujem ťa tak veľmi že mi to trhá srdce. Moja najdrahšia.“ Povedal a pobozkal ma.

„Nemám na vyber láska. Aj keď moje srdce patri tebe, on bol ako prvý kto požiadal otca o moju ruku.“ Povedala som.

„Urobil som chybu že som to nebol ja...Dal som ta do rúk tomu upírovi,“ chcel ma objať ale dnu vošiel William.

„Ale pán Caldwell. Vy neviete že sa nepatri bozkávať už zasnúbenú ženu?“ Povedal mu. James sa nahneval a spoza kabáta vybral drevený kôl a bodol ho priamo do srdca.William padol na zem.

„Ešte sme neskončili, prisahám že sa nedožiješ svadobnej noci.“ Povedal mu a odišiel. Utekala som k nemu a vybrala som mu kôl z hrude. On ma chytil za ruky.

„Vy sa o mňa bojíte...To je prekvapujúce.“

„Bodol vás priamo do srdca a vy stále žijete. Čo sú to za kúzla. Kto ste?“ Opýtala som sa a odstúpila som od neho. On sa postavil a prišiel až ku mne. Oprel ma o stolík. Jeho košeľa bola cela od krvi a moje ruky tiež. Sklonil sa a odhrnul mi vlasy z krku.

„Som upír láska...Ak nechceš prísť o všetkých ktorých máš rada, tak sa s nim už nestretneš.“ Zašepkal mi do ucha. Z oči mi padli slzy a on sa na mňa usmial. Keď odišiel , emócie ma úplne premohli, posadila som sa na dlážku a plakala som. Edwina ku mne pribehla a silno objala.

„Je to netvor Edwna.“

„Všetko bude v poriadku, neboj sa. Nič sa nestane. Upokojovala ma.

Večer Pred domom zastavil koč s koňmi. Dnu vošiel sam diabol.

„Prišiel som po Rose , pôjde ku mne na zámok,“ Zavelil. Otec sa postavil predo mňa a snažil sa ma brániť.

„No tak Albert to nemyslite vážne? Rose už patri mne.“

„Ešte nie. Až po svadbe...Mali by ste to rešpektovať.“ Povedal otec. Ale William sa zasmial , behom par sekúnd už ho držal za krk a dvihol do výšky. Kričala som aby ho pustil ale on ho aj tak dusil. Klaka som na kolena a prosila ho. Keď to videl tak to urobil. Otec lapal po dychu a ja som ho objala. William ma od neho ťahal preč. Silno som ho držala za ruku.

„Nechaj ju ty zviera! Skríkol otec. William sa nahneval rozbil toaletný stolík ktorý bol vedľa neho v salóniku. Znova sa rozbehol k otcovi a začal ho biť do tváre. Bol celý od krvi. Kričala som a snažila sa ho brániť, ale on ma stále odhodil. Nakoniec to ukončil ohavným spôsobom. Prebodol ho a on padol na zem. Keď som chcela k nemu ísť, on sa na mňa pozrel očami démona. Jeho zuby boli ostré a jeho ústa sa otvorili prisal sa na otcov krk. Ležala som na zemi a plakala. Keď ho pustil z môjho milovaného otca nezostalo skoro nič. Všade bola krv. Plakala som nad jeho bezvládnom telom a prosila ho o odpustenie. Zobral ma za ruku a ťahal do koča. Pri dverách bola mŕtva Edwina a Tannie. Hodil ma dnu a zavelil aby sa koč pohol.

„Prečo?Ja som sa s Jamesom vôbec nestretla.“ Skríkla som na neho. Z vrecka vytiahol vreckovku a utieral si krv z úst.

„Rose, myslite si že som hlupák a neviem že aj tak ste chceli spolu utiecť?“ Vykríkol na mňa a ja som vôbec nerozumela o čom to hovori.

„Ja som nič také v plane nemala. Nikdy by som nezradila svojho otca.“ Povedala som.

Nemohla som sa na neho ani pozerať. Kone nás viezli cez lesnú cestu až k veľkej železnej bráne, ktorá sa otvorila a stal tam obrovsky temný zámok. Zastavili sme on ma zobral za ruku a vošli sme dnu. Na oknách boli ťažké červene zavesí, dráhy nábytok a veľa služobníctva. K nám prišiel jeho brat Victor, ktorý bol starší ako on a vyzeral byt nahnevaní.

„čo to znova robíš William?“ Opýtal sa ho. Ale on ho nepočúval a odviedol ma do jeho komnaty.

„Nepokúšajte sa utiecť, ináč zomriete...Za branou je to nebezpečne.“ Varoval ma. Odišiel za svojim bratom a ja som ho nasledovala. Boli v knižnici a ja som stala pri dverách.

„Koľko obete?“

„Tri...“ Povedal a Victor mu dal facku až som sa vystrašila.

„Si blázon William...Ešte som ťa nevidel tak riskovať kvôli jednej žene.“ Povedal.

„Nie je to iba nejaká žena... Rose je iná ako tie ostatne.“

„Takže Rose...Myslíš si že ta bude milovať po tom čo si zabil jej otca?“ Skríkol na neho.

„čoho sa tak bojíš Victor? Naše tajomstvo nikto neodhalí.“ Povedal William.

„Spamätaj sa braček ona nie je Helen.“ Povedal a tentokrát sa nahneval on. Chytil brata za golier a buchol s nim o múr.

„Jej meno už nikdy nevyslov!“ Povedal a pustil ho.

„Prečo si ju nepremenil?“ Opýtal sa ho a nalial mu do pohára víno a podal mu.

„Chcem ju mať takto čistú...Chcem s ňou splodiť potomka Carriveou.“ Keď som to počula, až sa mi podlomili kolena. Utekala som von zo zámku. Otvorila som bránu a napriek upozornenia som sa chcela dostať domov. Bola noc a spln, triasla som sa od strachu. Okolo mňa niečo stále lietalo a tie zvuky boli hrôzostrašne. Skryla som za strom a modlila som sa aby som prežila tu noc hrôzy.

„Rose!...“ Kričal na mňa. Snažila som sa ani nedýchať.

„Ja počujem ako rýchlo vám bije srdce, viem že ste tu. Vráťme sa skôr než sa niečo stane.“ Povedal a dotkol sa mojej ruky. Vyľakala som sa a odtrhla od neho. Utekala som preč do neznáma v tom ma niečo chytilo za šaty a zdvihlo do výšky. Zrazu nás to ťahalo späť na zem. Bol to netopier ale v ľudskej podobe čo ma vzal hore a dole stal William v podobe rovnakej dvojmetrovej príšery. Padla som dole a on netopierovi odtrhol hlavu. Bola to nekonečna noc boja o život. Chcela som utiecť aj jemu ale on ma chytil za nohu a zmenil sa späť na krásneho muža.

„Prosím nechajte ma.“ Povedala som zo slzami.

„Ja vám nechcem ublížiť...Dajte mi šancu dokázať vám že to s vašim otcom ma veľmi mrzí. Bol som nahnevaní a vtedy neviem čo robím,“ Natiahol svoju ruku a čakal na tu moju aby ma mohol odniesť naspať do zámku.